Vyhľadávanie našlo 57 výsledkov

Return

Re: Filtrácia v akváriu s africkými cichlidami

JA osobne by som volil 5 komôr kde každá by bola predelená dvojitou prepážkou tak aby voda prúdila cez materiál vždy zhora nadol a zároveň by sa dala voda jednoducho prevzdušňovať. Zvrchu by som nechal medzeru tak aby sa voda v prípade výpadku elektriky prelievala z jednej komory vždy do komory vedľa.
Do 1 komory by som dal filtračnú vatu tak aby zachytila gro hrubých nečistôt.
Do 2 komory by som dal filtračný biomolitán- strednej zrnitosti.
Do 3 komory by som dal materiál čisto na biologickú filtráciu, napr Zeolit, Molitan z veľkou priepustnostou, alebo rôzne iné filtračné materiáli
Do 4 komory by som volil v podstate to iste ako v 3 ale isto by som tam dal keramické vložky,(siporax)
Do 5 komory dva čerpadlá napr: Eheim Compact+ 2000 a Eheim Compact 600 ku ktorému by som pripojil UV lampu.
Medzi 2 a 3 komorou a medzi 3 a 4 komoru by som dal vzduchovací kamienok, pre lepšiu činnosť nitrifikačných baktérii.
Prikladám nákres.
Dúfam že sa k tomu vyjadria aj ostatný a ty budeš mať inšpiráciu
od Stero
Str 31. Mar 2010 11:35:55
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: Doplnenie posadky plus pls dake info...

Mbuna sú prevažne rastlino, bilino žravé cichlidy( lepšie povedané riaso žravce) ktoré sa vyznačujú tým že samci a aj samice sú farebné( niekedy samec inej farby ako samica). Vyznačujú sa väčšou mierou vnútro druhovej agresivity. Dôvod ako rastlinožravce potrebujú veľký priestor na obživu. K životu potrebujú skalnaté prostredie a piesok s množstvom skrýši

Peacocks sú cichlidy druhu Aulonocara. vyznačujú sa tým že sú to v podstate všežravce ale preferujú žive krmivo, planktón, rôzne larvy a podobne. Až na pár výnimiek sú samci pestro farebný a samice nevýrazne . Tak isto žijú pri skalnatých pobrežiach ale niektoré druhy sa vytierajú na piesku, kde si vyhĺbia jamku. Sú to vcelku mierne cichlidy a niesu ani veľmi agresívne. Dorastajú do väčších rozmerov ako Mbuny

Haps sú dravce dorastaju do podstatne väčších rozmerov ako Peacocks a Mbuny tie sú vlastne základom ích jedálnička. Sú to krásne veľké cichlidy a väčšinou je samec vyfarbený a samica nevyfarbená ale sú aj Haps kde je samica vyfarbená ako samec. Potrebujú veľké priestory k plávaniu. Večšina z nich má tvar tela ako torpédo, sú to teda rýchle ryby.

Toto sú rozdiely v skratke.
Aký sú zástupcovia druhov nájdeš tu
Peacocks : http://www.cichlid-forum.com/profiles/category.php?cat=3
Haps : http://www.cichlid-forum.com/profiles/category.php?cat=1
Mbuna : http://www.cichlid-forum.com/profiles/category.php?cat=2

Haps
http://s4.postimage.org/5b3Hr.jpg

Mbuna
http://s3.postimage.org/jwO5J.jpg

Peacocks
http://s1.postimage.org/zX9ti.jpg
od Stero
Pon 12. Apr 2010 19:31:28
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: Náročnosť chovu diskusov

200 litrov je urcite malo, mojich 390L je pre 4 hnedakov cca 15cm velkych malo, zvlast vtedy, ak sa zacnu triet. Ak osadite akvarium dostatkom rastlin, nitraty Vas az tak trapit nemusia. Ak ich je predsa vela pomozu vam plavajuce rastliny.

Mozno nie je tercovec prava hufova ryba, ale v skupinach sa citia lepsie, rozklada sa agresivita medzi jednotlive kusy, pocas trenia sa pary oddeluju a dost hrubo strazia svoje buduce potomstvo. Co som si vsimol tak zive stado, vystrnadi chore a slabe kusy. Osobne neodporucam neparny pocet, ak budete mat stastie a z 5 kusov sa vam vytvoria dva pary, chudak ten zvysny, bude dostavat nakladacku od dvoch parov

Apistogramy k tercom nie je zla volba, osvedcili sa mi druhy A.trifasciata, A.panduro, Pre A.nijseni bolo 29 stupnov uz vela.
Diskusy su agresivne hlavne po vytvoreni parov a pri treni sa agresivita zvysi. Paracheirodon axelrodi patria k najdrzejsim rybam, co som kedy videl, bez problemov vyzieraju ikry diskusom, ved ich uz zopar zaplatilo za to zivotom, z 20tich kusov mi zostalo 15. Ked uz skalare k tercovcom, tak urcite "alty". Sekierky sa mi javia tiez ako bezproblemove ryby. Corydoras panda u mna zije bez problemov pri tejto teplote, dokonca sa vytieraju, na dne ziju spolu so sterbaicami.

Vela sa uz popisalo o bicikovcoch a prenose bicikovcov zo skalarov na diskusy, k tomu staci napisat iba ze tercovce maju bicikovce vo svojich crevach stale, je jedno kolko skalarov budete mat v akvariu. Ak bicikovce zasiahli vnutorne organy ryby, nepomozete jej ani tonou metronidazolu.

Ak chcete pomoct tercom k vyteru, skuste im vlozit do vody listy mandlovnika, dubove listie, filtrovat cez raselinu neodporucam, lebo nedrzite pri tom opraty pevne v rukach, neznizujte ph skokmi, musi to prist postupne, hranie sa s kyselinou fosforecnou nie je sranda, ak to prepisknete, zarobite si problemy, stupnica ph je totiz logaritmicka.

Mnoho ludi by ma zvozilo za pravidelne nemenenie vody, mozete si mysliet co chcete, ale verte tomu, ze mam ruky vo svojom akvariu castejsie ako ktokolvek z vas
od chrust
Štv 15. Apr 2010 2:27:43
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: vyroba pozadia

Su specialne zmesy na urychlenie tvrdnutia betonu alebo cohokolvek, robi sa aj rychlo tvrdnuci beton - zober si ked sa napriklad stavia most - tam ide prave tento beton, normalne to naleju aj do vody a stuhne to, ale to su specialne zmesi, fakt neviem kde by sa to dalo zohnat - ten beton na mosty je potom samozrejme aj vode odolny, inak by ten most padol.

Ked som si staval zahradne jazierko, nasiel som aj metody ako to robit z betonu, cize ten cemement ktory tam bol sa po nejakej dobe prestal vyluhovavat do vody, kazdopadne na zaciatku do uplne vytvrdnutia tam nejaka vylucovanie latok bude, tazko povedat kolko to moze trvat. Dalsia vec je ze napriklad moje jazierko malo tak 30 000 litrov, tam by sa nejaky vyluh z toho betonu aj stratil, ale neviem co by to spravilo v akvariu ktore je oproti tomu len zlomok vody. Ale ak to tak ludia robia, zrejme sa to spravit da, ale urcite to chce specialny cement, pripadne nejaku inu prisadu ktora zaruci odolnost voci vode alebo nater na zaver, obycajny cement by som tam ja osobne asi nedal.
od Matej
Štv 15. Apr 2010 21:51:18
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: Kŕmenie kostnými červami

admin,ja ťa nechcem odhovárať,ale ja som skúšal týmto spôsobom urobiť tie červy ,ale to ako je to tam pekne nakreslené a popísané,je totálna blbosť.Ak by som to niekedy neskúšal......
1,v šrote červy nenarastú - a nežerú ho.
2,neviem či si niekedy cítil kilo rozkladajúceho sa rybacieho mäsa, ale chce to silnú povahu a ubezpečujem ťa ,že rúško okolo úst a nosa nestačí.
3,kostnáče z rybieho mäsa sú ako srač..
4,čo ja viem tak sa to dá spraviť trebárs z hydinovej drte pre psov.

Najjednoduhšie ako ich získať-mať známeho v mäsokombináte,odkiaľ drvivá väčšina červov pre rybárov pochádza,a následne sa čistia a farbia potravinárskymi farbivami./môj subjektívny názor/
Lepšie a bezpečnejšie je si priniesť z lesa červivé/ale nie príliš/hríby,namočiť na chvíľu do vlažnej vody,a červíky vylezú samé a nebezpečie infekcie je menšie.Je to tiež larva muchy a červy do jedovatých húb nelezú. :talk
od jovan
Sob 24. Apr 2010 19:43:18
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: Stavba vašej vlastnej nádrže.

Vo výrobe sa robia tabule 6m x 3,21m (tých 6m nie je presný rozmer..), tie sa potom režú na 3 časti o rozmeroch 2m x 3,21m. Najväčšia bežne vyrábaná hrúbka je 19mm. Ak by človek chcel hrubšie sklo, treba zlepiť k sebe 2 (alebo viac) tabule a medzi ne sa dáva bezpečnostná fólia... Toto je ale dosť drahé, takže pri veľkých dĺžkach sa viacej oplatí napr. čelné sklo predeliť napolovicu a medzi tabule dať sĺpik (napr z nerezu). Vtedy môže ísť oveľa tenšie sklo, takže sa dá ušetriť aj polovica plánovaného rozpočtu. Ak človek nechce stĺpik, ale aj napriek obrovským rozmerom chce "iba" celosklenenú nádrž, potom sa dajú lepiť tabule k sebe silikónom a z vrchu sa to potom prelištuje... Na Slovensku ani neviem o niekom, ale v ČR je firma Zekia.. :hi
od stiff
Ned 25. Apr 2010 8:27:18
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: Ako si splniť sen nového akvária.

Ďakujem za vaše uznanie. Mal som 14 dňový rehabilitačný pobyt v tatrách tak som si našiel čas. (Počasie bolo pod psa takže turistika bola len pár dní). Článok ako bolo spomínané je určený pre nováčikov a viedlo ma k tomu to aby začínajúci akvaristi mali nejaké zakladané informácie skôr než sa začnú vypytovať na takéto základné informácie.

Moje veľké poďakovanie patrí Aldebaranovy(i) ktorý urobil korekcie mojich gramatických chýb. :clap
od Stero
Ned 09. Máj 2010 20:45:22
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: ako na vlastny filter?

chcel by som sa spytat naco su tie nitrifikacne bakterie o ktorych sa tu dost pise?

Trocha teórie z webu
Nitrifikácia je bakteriálna oxidácia amoniaku na dusičnany. Je katalyzovaná dvomi skupinami nitrifikujúcich mikroorganizmov: nitrosomonas a nitrobacter. Toto delenie nitrifikantov je na základe druhu ich substrátu. S pomocou nitrifikantov nastáva podstatné urýchlenie procesu nitrifikácie. Nitrifikujúce mikroorganizmy (nitrifikanty). Oba kroky nitrifikácie (nitritácia a nitratácia) katalyzované dvomi skupinami mikroorganizmov (nitrosomonas a nitrobacter) sú komplikované biochemické procesy, ktoré pozostávajú z početných enzymatických reakcií. Najnovšie pozorovania ukazujú, že v aktivovanom kale nemusí mať pri procese nitratácie dominantné postavenie nitrobacter, ale iný mikroorganizmus (nitrosococcus), oxidujúci dusitany na dusičnany

V podstate ľudovo sú to mikroorganizmi ktoré odburávajú z vody, pôdy dusitny a menia ich na dusičnany
od Stero
Ned 16. Máj 2010 17:08:56
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: ako na vlastny filter?

Nedá mi nereagovať na predošlé príspevky,z niktorých sa mi takpovediac :crazy: , tak prikladám aj ja niečo k biologickej filtrácií.

Ak chce niekto pochopiť biologickú filtráciu,musí najprv rozumieť niektorým výrazom a pojmom .
Je to predovšetkým v prvom rade dusík/N/,ktorý sa vyskytuje v celom priebehu biologickej filtrácie,a to v rôznych formách:
ORGANICKÝ – je vo vode prítomný vo forme proteínov,peptidov,aminokyselin,exkrementov…
ČPAVKOVÝ – NH3 prudko jedovatý plyn .Vo vode sa vplyvom ionizácie jeho podstatná časť mení na amoniový kationt NH4+,ktorý už jedovatý nie je ,pretože nie je schopný prejsť bunečnou mebránou živočícha.Vzajomný pomer medzi NH3 a NH4+ závisí na teplote vody a reakcii vody/ph/.
Príklad: 25C ph 7,8 -3,4%NH3
25C ph 8,3 -10%NH3
22C ph8,3 -8,3%NH3
28C ph 8,3 -11,5% NH3
Z toho vyplýva,že čím je voda teplejšia a ph vyššie ,tým je podiel jedovatého čpavku väčší.Hraničné
hodnoty sú od <0,1mg/l -0,5mg/l>. Skrátka pod 0,1 je optimum a nad 0,5 je to otrava.
DUSITANOVÝ ANION /NO2-/- vzniká biologickým odbúravaním NH3,alebo redukciou dusičnanov v anaeróbnom procese.Taktiež je veľmi jedovatý a platia tie isté hodnoty ako pri NH3
DUSIČNANOVÝ ANIONT /NO3-/-vzniká oxidáciou NO2- na biologickom alebo chemickom základe.Je minimálne 100x menej jedovatý ako NO2-!V prírode sa jeho hodnota pohybuje asi 1mg/l,ryby však bežne tolerujú do 50mg/l.Pri prekročení však hrozí spätná väzba a to redukcia NO3- na prudko jedovatý NO2-.
PLYNNÝ DUSÍK /N2/ je absolútne neškodný plyn ,ktorý z vody vyprchá.
A teraz k tej biologickej filtrácií ktorá má prebiehať asi takto:
1level- mineralizácia -rozklad odpadových látok baktériami Micrococus,Flavobacterium,Achrombacter.
2level- deaminácia -premena aminokyselin na čpavok pomocou Bacterium coli,Bacterium proteus.
3level- nitrifikácia má dva podlevely:
1-premena čpavku NH3 na dusitan NO2-pomocou baktérií Nitrosomonas
2-premena dusitanov NO2-na dusičnany NO3- pomocou baktérií
Nitrobacter.
Nitrifikácia je njúčinnejšia pri ph9-a najmenej pri ph 5,5.Množstvo nitrifikačných baktérií je priamo závislé na obsahu kyslíku vo vode a teda aj redox potenciálu,ako aj veľkosťi povrchu filtračného materialu.Nitrifikácia je pri biologickej filtrácií najdôležitejší proces,pretože behom nej vzniká podstatne menej jedovatý NO3-.
4level- denitrifikácia –opak nitrifikácie,keď baktérie Achrombacter,Pseudomonas,Bacillus získavajú kyslík z kysličníku dusíka a výsledok tohto procesu je neškodný N2.
Prakticky však v akváriach tento cyklus málokedy prechádza až do konca ako v prírode.Preto je potrebná výmena vody vodou odstátou,nakoľko ako vidno je to veĺmi zložitý proces, pri ktorom každá jedna chemikália naruší hociktorý level a tým aj rovnováhu čoho výsledkom je potom zlý zdravotný stav,rast a napokon úhyn rýb.
Nič viac nič menej. :think
od jovan
Pon 17. Máj 2010 21:05:43
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: Lamprologus ocelatus gold

ja osobne by som sa nebál...v tristovke ktorú mám ja, mám dva druhy... N.multifasciatus a N.caudopunctatus, čo sa dna týka nemajú jeden problém...

ak sa neurazíš len som použil tvoje foto ako by som to spravil ja


Obrázok
od LaciP
Uto 18. Máj 2010 11:45:56
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: stojany

Ja som tiez riesil vyrovnanie jokloveho stojanu pod 600L. Jokel 40 x 40 a na spodku mam v jokli navarene matice pre skrutky M16. Teda halva skrutky ide do zeme. Pod touto hlavou je tvrda guma v rozmeroch 100 x 100 x 10, ktora je polozena na podlahe. Na skrutke je este kontra matica, ktora zabezbecuje pootocenie skrutky pri dopasovavani stojanu na miesto a zaroven eliminuje riziko strhnutia zavitu, pretoze su defacto dve skrutky nad sebou, teda sa zdvojnasobila dlzka vnutorneho zavitu. skrutky M16 su s jemnym stupanim zavitu, cim mam zabezpecene absolutne presne nastavenie, akurat musim pri nastavovani viac krat otacat skrutkou (co ale robim len prvy krat).

Kto by to chcel pocitat ako ja, tak zaklad je si vypocitat namahanie osovej sily F0. Vysledok vyjde v MPa. Ak volime material ocel, kvoli zvaritelnosti, tak podla strojnickych tabuliek si zvolime z vypoctu namahania osovej sily potrebnu pevnostnu triedu skrutky a matice. Potom si mozte v obchode so spojovacim materialom pyat presne to co potrebujete a mate istotu ze to vydrzi a nestrhne zavit. Ja som vypocet este vynasobil koeficientom 1,3, kvoli kludnemu spaniu. Takze v mojom pripade to boli skrutky Skrutka M16x80 EN ISO 8765 8,8 (kde 8,8 je pevnostna trieda podla ISO). Matice bola adekvatne volena ku skrutke.
od kofola
Str 19. Máj 2010 13:46:24
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: ako na vlastny filter?

To Blade-o
Najlepším spôsobom ako "zabehnúť " nový filter, je dať ho do zabehnutého akvária aspoň na 2-3 týždne, kde to už dlhšiu dobu funguje.Počas tejto doby sa v náplniach filtra vytvorí mikroflóra,ktorá sa potom ďalej množí/za dobrých podmienok/v novom akváriu.Ďalším spôsobom je aj preniesť kamene alebo aj časť štrku zo zabehnutého akvária."Očkovanie" filtra kultúrov baktérií je pomerne jednoduchý a netreba sa báť infekcie.Samozrejme treba si zdroj starostlivo preveriť.Väčšina patogénych baktérií je koliforná a potrebuje určité vývojové štádium.Pokiaľ nenájde hostiteľa tak umiera.Tým chcem povedať,že pokiaĺ je naočkované akvárium bez rýb cca 4-6týždňov,tak by sa tam už nemalo vyskytovať nič.Veľmi dobrým preventívnym dezinfekčným prostriedkom je UV-C lampa,ktorá likviduje len baktérie ktoré"kolujú" a na nitro baktérie nemá vplyv,pretože tie sú prichytené na pevnom podklade.
Čo sa týka tomu vylievaniu vody-to si myslím nie je práve najlepší spôsob,pretože tam spolu s baktérkami dávaš aj zachytený detrit čo je síce pre ne živná pôda ,avšak takto je to veľký nepomer voči počtu baktérií a potravy pre ne.Lepšie je keď už nemáš možnosť ináč ,tak novú hubku v tom "bordeli" vyžmýkať,alebo do toho vedra dať nový filter,nechať ho tam aspoň dva týždne pracovať ,následne v odstátej vode trošku preprať a vložiť do akvária.
Na záver ešte jedna vec,vyvarením kameňov a štrku si všetko sterilizoval ,takže ti zabehávanie bude trvať dlhšie. :think
od jovan
Str 19. Máj 2010 15:58:50
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: Moje nove akvarium 360 L

Ahoj. Možná by tohle mohlo fungovat. Není to vyzkoušené, jen teoreticky. Snad ti to nějak pomůže :nod
od gringo
Str 19. Máj 2010 22:51:10
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: Plány pre kanistrový filter s čistením zozadu.

Pridám aj ja niečo,pretože článok je to pekný ,avšak neviem čo si o tom mám myslieť. :think V prvom rade sa asi snaží riešiť niečo,čo je fyzikálne nemožné ,a to predovšetkým nasýtenosť vody kyslíkom,čo napr.lososovité ryby vyžadujú 8-9mg/L.V bežných akvarijných podmienkach je táto hranica nasýtenosti kyslíkom nemožná,pretože voda musí mať max 14-16C aby dosiahla túto hranicu. Kedže voda v akváriu má cca priemerne 24-26C tak rozpustnosť kyslíka je približne 4-5mg/l čo je pre väčšinu studenovodných rýb nevyhovujúce.Existujú však studenovodné ryby ktorým aj táto hranica vyhovuje,napr.Sumec,lieň,karas,kapor....avšak aby prosperovali a mali snahu sa reprodukovať ,potrebujú prezimovanie a pokles teploty v období zimy.Pravdepodobne si na určitý čas potrebujú "oddýchnuť" od metabolických procesov.
Čo sa týka tých rias a chorôb o ktorých píše.Nadmerný rast rias je zapríčinený takmer vždy nadmerným znečistením/organickým/vody.Biologická filtrácia čiastočne eliminuje tento jav,avšak aj keď hypoteticky by ho dokázala premeniť, v podstate všetok odpadový materiál na cukry,chýba katalyzátor ktorý by ich odstránil -v tomto prípade rastliny ktoré by ich zúžitkovali.
Filtre ktoré "vymyslel" neviem ako vám,ale mne silno pripomínajú filtre bazénové,ktoré pracujú bez nitrifikačného procesu na báze filtračného piesku a používajú chémiu.
Ono to fakt je asi nejaký kutil,čo rád experimentuje,môj subjektívny názor však je ,že ak experimentujem tak na v praxi vyskúšaných základoch a teoretických vedomostiach uvedených v literatúre.
Na záver jedna zaujímavosť -u nás rastie prvé na Slovensku prírodné kúpalisko s biologickou filtráciou vody ,tak som zvedavý či tam planktón bude alebo nie. :talk
od jovan
Ned 20. Jún 2010 15:03:45
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: vyroba pozadia

No to zaleží od biotopu ktorý sa snažíš napodobniť a teda aj od druhu rýb ale všeobecne by sa dalo povedať
Afrika
PH 7,8 -8,4
Uhličitanová tvrdosť 10 -20 dKH
Celková tvrdosť 8 -22
NO 2 - nemerateľné ak ti stupne čo i len na 0,1-0,2 je to problém
NO 3 do max 30 -50mg/L
CO2 nemá význam pri vysokom PH a vysokom KH je CO2 nízke (Tillamova tabuľka)

Amerika je komplikovanejšia ma ryby vyžadujúce mäkkú a kyslú vodu ale aj polotvrdú a alkalickú.
Ale pre väčšinu Amazonských rýb.
PH 6,2-7
Uhličitanová tvrdosť 4 -6 dKH
Celková tvrdosť 2-6
NO 2 - nemerateľné ak ti stupne čo i len na 0,1-0,2 je to problém
NO 3 do max 30 -50mg/L
CO2 je pri nízkom PH a nízkej hladine KH veľkým rizikom a môže dôjsť k predávkovaniu.
Jedno ovplyvňuje druhé a preto je to kumšt mať všetko OK

K presným chemizmom vody tu toho popísal už dosť veľa Jovan a ja by som dal na jeho znalosti.
Jo ale toto je teória je tu kopec ľud čo má odchovy rýb aj mimo tieto parametre.
od Stero
Pon 21. Jún 2010 11:45:09
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: akvarium v ortotechu v banskej bystrici

Dobre Jovan nechajme to tak ako moderátor tu mám práve dohliadať aby tu nevznikali škriepky o totálnych somarinách.
Preto prosím všetkých aby sa vrátili k pôvodnej téme.


Teda budú aj fotky toho aq???
od Stero
Štv 24. Jún 2010 19:23:43
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: mam maly problem z mojim 85 l akvariom

Vitaj na portále. Je fajn že sa snažíš vyriešiť problém ktorý máš, je to prvý krok k tomu aby si mal pekne aq. No žiaľ toto čo si uviedol je jednak málo informácii a za druhe voľby ktoré si vykonal sú dosť nevhodne. Podľa mňa nieje problém v AQ ale v Akvaristovi. Začnem postupne.

AQ o objeme 85 litrov je nevhodne ani pre jednu z uvedených rýb.
Akara Potočná - Aequidens Rivulatus je dosť silne agresívna ryba ktorá potrebuje svoj priestor. Je to zástupca JA cichlíd a dorastá cca do 20 cm a vyžaduje kyslejšie PH približne 6,5-7.

1x Pseudotropheus je zasa zástupca cihlíd z Malawi a to druhu Mbuna. Je to riaso žravec ktorý sa vyznačuje tiež väčšou vnútro druhovou agresivitou a je nevhodne ju držať osamote. V princípe je len veľmi málo rýb ktoré sa odporúča držať ako jednotlivca. Mbuny sa majú chovať v značných skupinách kde sú aspoň 3 samci a aspoň 5-6 samíc. Tak aby sa vnútro druhová agresivita rozložila rovnomerne. Rozdiel medzi rivaltusom je vtom že pseutoropheus je hlavne vnutro druhovo agresívny kým rivaltus je agresívny ešte aj na človeka. Ako cichlida z Malawi vyžaduje zásaditejšie PH cca7,8-8,4

perlovka cervena-Hemichromis bimaculatus je opäť z iného druhu aj keď je to Africká cichlida nežije v jazerách. Je to tak isto veľmi agresívna cichlida. U týchto rýb sa práve odporúča chovať ako jedno druhové. Aj keď je z Afriky tak z dôvodu že žije v rieke si vyžaduje prostredie skôr z neutrálnym PH cca 7

Tá žltá z čiernim bude asi najskôr Labidonchromis yellow je to z nich najmenej agresívna a najmenej náročná cichlida ktorá je asi najvhodnejšia pre začiatočníka a v určitých prípadoch by jej mohlo stačiť pre malú skupinku o sile 1 samca a 3 samíc aj tých 80 L ale tak isto by trpeli.
Je to Mbuna cichlida a tak ako všetky ostatné mbuny vyžaduje veľký priestor pre svoje teritórium.

Problem okrem toho že vyžadujú skoro každá iné prostredie je aj v strave. Mbuny ako riasožravé cichlidy majú dlhé črevá a preto pri prermen krmivom z vysokým obsahom bielkovín často hynú na tzv Bloat. Opak zasa Mäsožrave cichlidy vyžadujú skoro stále žive krmivo a to buď vo forme čerstvého alebo mrazeného napr. larvy komára atď atď.

Takže čo sa týka rýb žiaľ ale skôr či neskôr ti začnú hynúť následkom stresu, nevhodného prostredia, nevhodnej stravy a to nepoznám ešte parametre vody, teplotu a ani samotný priestor čím je osadený.

Teraz k problému tým že si tam dal nový filter z nezabehnutím filtračnými vložkami tak sa ti asi najskôr objavil nálevník. Ten odkaz ktorý ti písal admin je práve o ňom.To že má inú farbu môže byť vplyvom dekorácie (koreň) ale aj vplyvom osvetlenia ktoré môžeš mať v spektre červenom.

Dôležitý je spôsob čistenia aq. Pokial ho čistiš spôsobom všetko von a prevarým tak tým pádom zabiaš všetky nitrifikačné baktérie usadené na povrch a vlastne zakaždým zabiehaš aq nanovo.

Píšeš že všetky cichlidy majú cca do 5 až 10 cm teda ešte vcelku mladé. Pokial chceš sa tomu venovať a prepadnúť tomu tak ako mi tu čaká ťa ťažká úloha a to v naštudovaní si tejto problematiky. Ak budeš potrebovať smelo sem napíš ale prosím uvádzaj viac detailov. Od parametrov vody- PH, KH, Teplota, filtácia, Objem AQ a rozmer AQ (podstatná je plocha dna) aká je údržba a aká dekorácia až po druhy a velkosti spôsobe a množstve krmiva po prípade ak pridávaš do vody aditíva tak aké a koľko.

Hodím ti pár odkazov skús si ich preštudovať

Syndróm novozaloženého akvária : http://www.cichlidportal.sk/index.php/zariaovanie-nadre/64-syndrom-novozaloeneho-akvaria

Ako si splniť sen nového akvária ( I.časť) : http://www.cichlidportal.sk/index.php/zariaovanie-nadre/208-ako-si-splnit-sen-noveho-akvaria-na-zaciatok

Filtrácia v akváriu s africkými cichlidami: http://cichlidportal.sk/phpBB3/viewtopic.php?f=17&t=338

Rozdelenie Afrických cichlíd : http://cichlidportal.sk/phpBB3/viewtopic.php?t=650&p=10329#p10329

Nitrifikačné baktérie : http://cichlidportal.sk/phpBB3/viewtopic.php?t=62&p=12272#p12272

Niečo o PH a pod: http://cichlidportal.sk/phpBB3/viewtopic.php?t=420&p=13768#p13768

A hlavne aj VODA http://cichlidportal.sk/phpBB3/viewtopic.php?f=17&t=543
od Stero
Pon 05. Júl 2010 10:00:15
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: Juhoamerické cichlidky "Apistogrammy"

Záleží na tom , ako to chceš zariadiť.Či chceš pekný biotop(kopec lístia, voda filtrovaná cez rašelinu,veľa dreva ,rastliny možno len 1-2, centrálne nejaký menší echináč, na stranu možno nejaká sagittária).Tam ti bude bohate stačiť 2x18w.Takúto variantu by som odporúčal, voda bude plná humíniových látok,ak nemáš drasticky tvrdú vodu , aj ph pojde o trocha dole a ryby sa budú v takej tmavej vode cítiť dobre.
Alebo chceš rastlinkové akva a tam použi 2x30w(úprimne mi už celé holandské ,japonské a iné záhradky začínajú ísť v poslednom čase pekne na nervy, celé to bublinkuje, je to presvetlené, ryby nemajú plné farby).Pri objednávaní filtra mysli na to , že budeš musieť niekam šupnúť rašelinu a stačí ti aj o tretinu, až polovicu podimenzovaný oproti parametrom , ktoré bude udávať výrobca.Potrebuješ kľudnú vodu, nie bazén pod vodopádom.
Ak chceš chovať apistogrammi, začni pomaly hľadať drobnú živú potravu(moina, cyclop, čierny komár), zabezpeč si stály zdroj kvalitnej mrazenej(nie nejaký poľský shit-výnimka ichtyotropic), lebo sušenými preparátmi neuspeješ.
Na začiatku vyskúšaj menej náročné, nie že hneď pojdeš do nejakých diplotaenií, caeteí a pod. , aby si nebol sklamaný.
Nech ti to v budúcnosti pláva.
od DusanS
Pon 23. Aug 2010 6:54:29
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: Kúpil som si cez inzerát... a čakalo ma veľké sklamanie !

som rad ze tu ma Tropheus 17 aj kladne hodnotenie svojej snahy o dobre meno chovatela. nikoho neodsudzujem ale sanca napravit chyby vzdy existuje, len ju treba vyuzit, alebo dat sancu. pekny den. ;)
od Pito
Ned 03. Okt 2010 8:55:17
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: Kúpil som si cez inzerát... a čakalo ma veľké sklamanie !

Zdravím. Chtěl jsem zde jen uvést, že jsem již jednou kupoval ryby od tropheus17, kdy se jednalo o 22 ks Tropheus Bulu point. Na podrobnostech předání a ceně jsme se domluvili předem. Dále jsem si také nechal poslat na mail foto ryb. Ryby se mi líbily, proto jsem se rozhodl jet pro ně přes 300 km osobně. Mé očekávání se naplnilo, ryby byly přesně takové jak na fotkách. Převzal jsem je od tropheus17 řádně zabalené. Kyslík nepotřebovaly, jelikož jsem byl s nima za 3 hodiny zpátky. Navíc mě při předání ještě vícekrát pobízel, ať si je pořádně zkontroluji. Ryby jsem přivezl domů, byly v pohodě bez jakýchkoliv problémů. Žádné okousané ploutve, ani nebyly malátné. Takže co se týče mně, já jsem byl s tímto obchodem na 100 procent spokojen. Tímto jej zdravím.

Co se týče problému, pro který byl vytvořen tenhle příspěvek napíšu jen to, že by si reklamace měli dotyční nejdříve vyřídit mezi sebou k jejich vzájemné spokojenosti a až pak zde psát, že něco není v pořádku. Ale to je jen můj názor. Hodně mi to připomnělo přestřelky mezi některými chovateli na českých portálech, kdy určitě někteří víte o koho se jedná. To se tam nedá číst, jak házejí špínu jeden na druhého. Opravdu se to nečte dobře. Proto jsem zde u Vás na cichlidportal, kde se mi líbí, že to tady ještě nedorazilo a jste ochotni poradit všem i těm začínajícím, aniž byste je předem odsoudili.

Dále tento příspěvek mě jen utvrdil v mém přesvědčení, že pokud budu ještě kupovat ryby radši si pro ně vždy zajedu osobně, než bych si je nechal poslat. Ale chápu i to, že někteří prostě nemají tu možnost si pro ryby osobně přijet.
od Bodis
Sob 02. Okt 2010 23:19:15
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: VLASTOVE MALAWI 480l

Vlasto tiez si myslim, ze krmivo OSI patri svojou kvalitou k spicke, ale co sa tyka pomeru kvalita/cena, je to taky sedy stred. V tomto ho predbiehaju Sera, Tetra, Hikari, Tropical. Krmil som istu dobu svoje ryby s OSI, ale nebolo o nic "kuzelnejsie" ako Sera a Tropical, ktore pouzivam teraz, akurat bolo drahsie a preto som si podvedome vsugerovaval ze musi byt TOP. Keby som sa dostal k tomu krmivu za nakupnu cenu, tak by som s nim krmil, ale tu moznost bohuzial nemam.
od kofola
Pon 18. Okt 2010 13:18:38
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: Pravidlá vkladania videí do videogalérie

Jednoducho vytvor si na youtube účet, video nahraj na you tube a následne postupuj podľa návodu hore.
od Stero
Sob 23. Okt 2010 17:35:11
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: niečo vo filtru

... a to savo si daval rovno do akva?
POZOR! Savo do akva s rybami nelej!!! Samozrejme ak ich máš rád.. :D Myslel som to tak, že ak sa toho chceš zbaviť na 100%, vydenzifikuješ akva (naleješ savo), necháš filtrovať tak ako to je, aby savo spoľahlivo zabilo všetky baktérie, zárodky, vajíčka a pod.. Na druhý deň vytiahneš čo najviac vody - najlepšie všetkú a napustíš nanovo. Ak chceš 100%tnú istotu, nechaj celé akva aj so zariadením na týždeň vysušiť. Toto je vhodné do odchovných akva, kde nie je zariadenie..

Soľ som ja vtedy dávkoval - ak si dobre pamätám - 1kg na 300-400l, ale na krátku dobu, cca 1-2 hod. Potom som vymenil max. možné množstvo vody a samozrejme vypral filter. Myslím, že na 1hod môžeš dať aj silnejšiu koncentráciu, rybám sa nič nestane, rastliny treba vybrať. Na pijavice a ploštenky to zabralo perfektne. Zhruba po 3-5 dňoch toto celé treba zopakovať. Asi toľko majú inkubačnú dobu vajíčka.
Ak chceš vyber jednu pijavicu do pohára s vodou a daj tam trochu soli. Do minúty, dvoch zdochne a do hodiny sa normálne skoro rozpadne, tá soľ ju "rozožerie"..

Na akvarka sa samozrejme príď pozrieť hocikedy... :mrk
od stiff
Sob 23. Okt 2010 17:38:17
 
Jump to forum
Jump to topic

osobne udaje

zdravim vsetkych priaznivcov cichlidportalu. postupom casu pribudaju novy priaznivci akvaristiky aj na nas portal a tak by som mal jeden navrh. dost casto sa stava ze sa vela d opytuju po meste, okial kto je. ci sa uz jedna o kupu ryb alebo prislusenstva.
Myslim ze v udajoch okrem mena by sa mohlo uvadzat aj bydlisko. je to sice nepovinne, ale snad sa nikto nehambi za to, okial je a nebude potrebna vecsia komunikacia ci uz tu , alebo na ss.
asi malokto ma cas sediet pri pocitaci a cakat kym mu dotycny napise miesto bydliska a nakonie je to dialka ze sa to nevyplati. tak kto chce, nech si to doplni do udajov. DAKUJEM
od Pito
Uto 02. Nov 2010 13:28:09
 
Jump to forum
Jump to topic

Re: Vyroba externeho filtra zo stareho akva

Tak fajn
činnosť externé filtra.
Celi systém je založený na premyslenom princípe a na fyzikálnych konštantách. Prví problém je návrh a realizácia filtra s ním je spojené presné vypočítanie objemu vody pri poklese hladiny o každý cm z vodného stĺpca. ďalej presne rozvrhnutie filtračných komôr na presne určený druh filtračného materiálu. Na záver umiestnenie a spojazdnenie
1) Prívod vody do filtra
Najčastejšie sa používa spôsob navŕtania aq na dne. Problém je v tom že s hotovím aq je to ťažké a vo väčšine prípadov vlastne ani nemožné. Ale vezmem situáciu že aq sa len lepí v tedy je nutné dať vyvŕtať na kraj akva otvor o priemere prepadového potrubia.

http://s3.postimage.org/hhklymdg/obr1.jpg

Samozrejmosťou je mať takýto otvor aj v nosnej doske, tak aby potrubie viedlo z aq cez dosku dolu do filtra. Ak by bolo potrubie namontované len na spodnej časti aq a viedlo by do filtra je skoro na 100% isté že by celí obsah aq vytiekol von. Preto sa potrubie predlžuje až do výšky vodnej hladiny v aq. Samotné potrubie musí byť na micro milimeter presne v otvore na skle a zároveň utesnené tak aby voda nepresakovala medzi sklom a potrubím.

http://s3.postimage.org/hiy8316s/obr2.jpg

Tu je nutné presne vypočítať koľko vody sa rovná každému centimetru vody vo vašom aq. Ak je aq 200x50x50 cm tak cm vodnej hladiny je 200x50x1 = 10L vody. Ak budem robyť filter kde chcem mať 50l filtračnej hmoty (10%) objemu aq tak potrebujem na filter akvárium o objeme 50L + Posledná komora na čerpadlo + veľkosť otvora prepadového potrubia v litroch na každý cm ( teda ak bude prepad v potrubý od hladiny a teda samotného vrchu potrubia mať veľkosť 3cm a cm vody pri spomínanom aq bolo 10l tak 3 cm vody je 30L) a tak na filter potrebujem 50+10l(na čerpadlo)+30L prepad = 90L " pre istotu by som dal + 30% z objemu približne". časť kde sa vypočítava množstvo vody na cm prepadu je dôležito a to z dôvodu aby v prípade vypadnutí el energie keď čerpadlo nebude tlačiť vodu do aq nám vytekajúca voda cez prepad skončila vo filtri a nie na zemi.

Ak je filter navrhnutý je treba ho skonštruovať podľa vlastných predstáv o činnosti. Najčastejšie sa používa system prepadu cez komory (ako v lodeniciach). Voda má tu vlastnosť že v spojených nádobách sa snaží mať vyrovnanú vodnú hladinu. Je viacero spôsobov ja teraz uvediem tu najjednoduchšiu a to klasické komory predelené jedným sklom raz zhora raz z dola. (komori s dvoma sklami sú na obrázku hore)

Komora č1: slúži na zachytávanie vody z prepadu
Komora č2-6 ( počet zavisí na konkrétnom návrhu- počte a druhoch filtračných hmôt) sú komory pre filtračné hmoty
Komora č7 komora pre čerpadlo a pre inú aq techniku - ohrev napr.

http://s1.postimage.org/lia44404/obr3.jpg

Ak je takýto filter dobre navrhnutý tak v prípade výpadku ele. prúdu voda ktorá vytečie cez prepad bude zachytená vo filtri v častiach nazvaných ako rezerva filtra. Je vhodné aby pri veľkom množstve komôr a pri veľkých filtroch bola voda okysličovaná aj medzi filtračnými vložkami a to z dôvodu dostatočného prevzdušnenia vody pre nitrifikačné baktérie.

Samotná činnosť filtra je potom jednoduchá.
1) voda vyteká cez vrchnú časť prepadu, cez prepadové potrubie do filtra
2) Voda sa snaží vo spojených nádobách mať vyrovnanú hladinu a tak spôsobuje prúdenie ktoré zabezpečuje prenikanie vody cez filtračné komory v ktorých je filtračná hmota.
3) Voda v poslednej komore je ohriatá na požadovanú teplotu ohrievačom a tlačená späť do aq za pomoci aq čerpadla. Pri otvorených kamnistrových filtroch s dostatočnou filtračnou hmotou, nieje nutné aby voda z aq prešla cez filter niekoľko krát za hodinu. Takéto filtre sa nezívajú aj pomaly tečúce.

http://s1.postimage.org/lky1a8n8/obr4.jpg

To je asi všetko (sorry za kresby - nechcelo sa mi kresliť)
od Stero
Ned 21. Nov 2010 15:06:36
 
Jump to forum
Jump to topic